Na detskom obrázku sledujú učitelia v materských školách množstvo predmetov, vecí, detailov, ako deti vystihli tému, aké neobvyklé prvky, či farby použili, kompozíciu, vedenie línií, či postavy majú všetky časti tela alebo správny počet prstov. Prsty by však nemali byť vidlicovitého charakteru. Ďalej si všímajú, či je na postavách množstvo detailov, aký odev majú, či je pomer veľkostí postáv primeraný skutočnosti.
Z kresby sa učiteľky veľa dozvedajú, napríklad podľa témy sa ľahko dajú zistiť záujmy dieťaťa, či vzťah k rodičom. Agresívne deti rady zobrazujú konfliktné situácie, pokojné, naopak, statické deje bez citového náboja. Podľa línie vedia posúdiť duševné vlastnosti dieťaťa. Zdravé deti pracujú s líniou ako s výrazovým prostriedkom. Jemné línie, často prerušované sú prejavom depresívnych a anxióznych porúch. Línie citovo kreslené sú známkou citlivej vnímavosti. Hrubé línie kreslia napríklad agresívne a výbušné deti. Nadmerné opravovanie, gumovanie, zosilňovanie a tieňovanie je výrazom konfliktných momentov v osobnosti.
Podľa toho, ako drobec využije plochu papiera, môžu učiteľky odhadnúť jeho vlastnosti. Napríklad depresívne deti väčšinou nevyužívajú celú plochu papiera, ale úzkostlivo umiestnia kresbu len v určitej, menšej časti. Naproti tomu sebavedomé deti pohotovo vyplnia celý papier, niekedy im ani jeho plocha nestačí. Statická kompozícia signalizuje neurotické deti. Prirodzene dynamická kompozícia je typická pre zdravé deti. Výber farieb môže určovať duševné poruchy. Neurotické deti najčastejšie tvoria s tmavými a studenými farbami. Agresívne deti obľubujú teplé farby, najmä červenú. Úzkostlivé deti nerady pracujú s farbami a deti s ľahkým mozgovým poškodením volia nevhodné a neprimerané sfarbenie (napr. len tmavé odtiene, alebo hotový výtvor pretrú tmavou farbou).
—————